Detail produktu

Štrkáč Callahan - Juraj Červenák Zaprášené arizonské pohraničie je rajom banditov, nájomných vrahov, fľandier, lovcov skalpov a indiánskych hrdlorezov. Azda iba jeden človek si s tou chamraďou dokáže poradiť – keď Callahan tasí Krásku a Beštiu, štvanci padajú po tuctoch. Lenže, čo keď lovec ľudí natrafí na nebezpečenstvo, ktoré nie je celkom ľudského pôvodu? Na mŕtvych, čo odmietajú hniť v hroboch, na obludy z prastarých podzemných chrámov alebo na démonov, ktorí sa živia ľudskou krvou? Stačí vám búchačka, aby ste…

Štrkáč Callahan - Juraj Červenák Zaprášené arizonské pohraničie je rajom banditov, nájomných vrahov, fľandier, lovcov skalpov a indiánskych hrdlorezov. Azda iba jeden človek si s tou chamraďou dokáže poradiť – keď Callahan tasí Krásku a Beštiu, štvanci padajú po tuctoch. Lenže, čo keď lovec ľudí natrafí na nebezpečenstvo, ktoré nie je celkom ľudského pôvodu? Na mŕtvych, čo odmietajú hniť v hroboch, na obludy z prastarých podzemných chrámov alebo na démonov, ktorí sa živia ľudskou krvou? Stačí vám búchačka, aby ste zastavili rozzúrené indiánske božstvo? Westernová divočina s prvkami fantasy a hororu od Juraja Červenáka, tvorcu Černokňažníka, Bohatiera, Báthoryho či historických detektívok o kapitánovi Steinovi a notárovi Barbaričovi. Ukážka: Zbrane náhle zmĺkli, no dunivá ozvena streľby ešte niekoľko sekúnd vibrovala miestnosťou a rozochvievala mi ušné bubienky. Vo vzduchu voňal spálený pušný prach. Niekto by možno pokrčil nosom a nazval to smradom, ale mne to voňalo ako farárovi kadidlo. Z Krásky a Beštie sa dymilo ako z komínov parníka niekde na Mississippi. Hlavňou štyridsaťštvorky som si nadvihol strechu klobúka a pozorne sa rozhliadol. Malými okienkami, typickými pre mexické domy, dopadali dovnútra šikmé lúče slnka. V ich ostrom svetle ako roje šantivých mušiek poletovali čiastočky prachu, zvíreného padajúcimi telami. Mŕtvol bolo dokopy sedem. Ležali medzi poprehadzovanými stolmi a dodrúzganými stoličkami, v kope črepov pod strhnutou policou s hlinenými riadmi, pri výčapnom pulte. Krv, čo z nich vyvierala a napĺňala škáry medzi doskami na podlahe, sa rýchlo obaľovala prachom. Z bielych múrov, zjazvených hlbokými stopami po brokoch a projektiloch, sa odlupovala omietka a stekali po nich cícerky tmavej krvi. Zdalo sa, že je po všetkom. Celá prestrelka netrvala dlhšie, než by jeden stihol vysloviť: „Pôjdete so mnou, živí alebo mŕtvi.“