Kukučka (slovensky)
Stál som tam ako obor týčiaci sa nad okolím, vypínajúci hruď, nepremožiteľný. Podo mnou ležala moja obeť. Teraz už len bezvládne telo bez života, namočené vo vlastnej krvi. Keď som takto svoju prvú obeť videl, neubránil som sa smiechu. Zdalo sa mi ironické, že mi kedysi naháňala strach. Určite by jej ani na um nezišlo, že by sa v skutočnosti ona mala báť mňa. A už vôbec nie to, že by som práve ja mohol skoncovať s jej životom. V Bratislave zavraždili ženu bohatého plastického chirurga. Jej muž je nezvestný a v…
Stál som tam ako obor týčiaci sa nad okolím, vypínajúci hruď, nepremožiteľný. Podo mnou ležala moja obeť. Teraz už len bezvládne telo bez života, namočené vo vlastnej krvi. Keď som takto svoju prvú obeť videl, neubránil som sa smiechu. Zdalo sa mi ironické, že mi kedysi naháňala strach. Určite by jej ani na um nezišlo, že by sa v skutočnosti ona mala báť mňa. A už vôbec nie to, že by som práve ja mohol skoncovať s jej životom. V Bratislave zavraždili ženu bohatého plastického chirurga. Jej muž je nezvestný a v honosnej vile pod Slavínom, kde objavili telo, zostali len dve adoptívne deti. Súrodenci svorne tvrdia, že nič nepočuli ani nevideli. Vyšetrovania sa ujíma kapitán Marek Wolf, ktorý postupne odkrýva rodinné tajomstvá vedúce k odhaleniu vraha. Keď sa však začne domnievať, že je na správnej stope, v prípade náhle začnú pribúdať obete… Wolf sa popri práci musí vyrovnať aj s ďalšími problémami. Vzťahy na krajskom riaditeľstve sú napäté. Môže za to nový riaditeľ oddelenia, ktorý vo funkcii nahradil Karola Luptáka. Ten bojuje s osobnými démonmi a so zdanlivo neobjasniteľným prípadom, ktorý ho núti pochybovať o vlastných schopnostiach. Ukážka z textu Kamil sa zľakol, keď uvidel, ako muž vyťahuje na stôl náradie. Naposledy, keď to robil, chystal sa trhať Simonine nechty. Pri tej predstave sa Kamil začal nekontrolovane triasť. Únosca pochopil, čoho sa zľakol. „Neboj, tebe nespravím to isté. Mám pre teba prichystané niečo špeciálne.“ Najprv vytiahol injekčnú striekačku a vpichol mu jej obsah do krku. „Toto ti pomôže. Teda… pomôže to skôr mne. Nebudeš sa hýbať, aj keď budeš stále všetko cítiť.“ Triaška Kamila postupne prešla. Ochabli mu svaly. Celé telo mu nepríjemne tŕplo a strácal nad ním kontrolu. Dosiahol stav, ktorý mal ďaleko od meditácie tibetských mníchov. Mohol sa len bezmocne prizerať tomu, čo sa s ním bude diať. Bol ako bábka z mäsa a kostí. Únosca mu na hlavu pripevnil zvláštnu konštrukciu, jej skrutky sa mu zarezávali do spánkov. Odrazu mu roztiahol viečka a podoprel ich tak, že ich Kamil nemohol viac zavrieť. S vytreštenými očami a meravým telom hľadel na to, ako naňho únosca vyťahuje skalpel. „Neboj sa, naštudoval som si videá na internete, viem, ako na to. Teda… dúfam.“
