Detail produktu

Stopy ruského formalizmu sú implicitne prítomné v celoživotnom diele literárneho vedca Mikuláša Bakoša (1914 – 1972) a neoddeliteľne spojené so širokým spektrom jeho aktivít. Rezonujú v oblasti literárnej teórie a histórie, vedeckej metodológie, literárnovednej terminológie, textovej analýzy a interpretácie, modernej naratológie, slovenskej verzológie a reflexie literárnej avantgardy či súdobej porovnávacej literárnej vedy. Bakošova mnohostranná reflexia koncepcií formalizmu sa pohybuje vo viacerých rovinách: od…

Stopy ruského formalizmu sú implicitne prítomné v celoživotnom diele literárneho vedca Mikuláša Bakoša (1914 – 1972) a neoddeliteľne spojené so širokým spektrom jeho aktivít. Rezonujú v oblasti literárnej teórie a histórie, vedeckej metodológie, literárnovednej terminológie, textovej analýzy a interpretácie, modernej naratológie, slovenskej verzológie a reflexie literárnej avantgardy či súdobej porovnávacej literárnej vedy. Bakošova mnohostranná reflexia koncepcií formalizmu sa pohybuje vo viacerých rovinách: od prekladu teoretických prác do slovenčiny k integrácii podnetov formalizmu na pozíciách metodologických a terminologických východísk vlastných literárnovedných prác v oblasti literárnej avantgardy, štrukturalizmu a historickej poetiky. Monografia skúma, do akej miery boli impulzy prekladov teoretických prác ruského formalizmu akceptované a produktívne pre vývin terminologického inštrumentária v slovenskom vedeckom prostredí. Zameriava sa na mapovanie a rekonštrukciu prekladateľských a literárnovedných aktivít M. Bakoša s akcentom na preklady vedeckých textov predstaviteľov ruskej formálnej školy, predovšetkým významných teoretikov prózy V. Šklovského a B. Ejchenbauma. Závery výskumu vnímame ako potenciálnu perspektívnu bázu pre širšie skúmanie Bakošovej vedeckej činnosti. Za základné metodologické východisko skúmania jeho prekladateľského a bádateľského prínosu pre oblasť modernej literárnej vedy považujeme interdisciplinárny, literárnohistorický a translatologický prístup