Detail produktu

Slovenská hudba 2025/3 (e-kniha)„Médium je posolstvo.“ Herbert Marshall McLuhan (1911 – 1980) Milí čitatelia, každé nové číslo muzikologickej revue Slovenská hudba ma inšpiruje zamyslieť sa nad novými podnetmi, myšlienkami či úvahami, ktoré spracovávajú autori jednotlivých príspevkov. Musím sa priznať, že pri treťom čísle 51. ročníka Slovenskej hudby som dlho váhala – akým smerom by sa mali uberať moje úvodné myšlienky? Načrieť do histórie dejín slovenskej hudobnej kultúry, alebo sa nechať unášať víziami budúceho…

Slovenská hudba 2025/3 (e-kniha)„Médium je posolstvo.“ Herbert Marshall McLuhan (1911 – 1980) Milí čitatelia, každé nové číslo muzikologickej revue Slovenská hudba ma inšpiruje zamyslieť sa nad novými podnetmi, myšlienkami či úvahami, ktoré spracovávajú autori jednotlivých príspevkov. Musím sa priznať, že pri treťom čísle 51. ročníka Slovenskej hudby som dlho váhala – akým smerom by sa mali uberať moje úvodné myšlienky? Načrieť do histórie dejín slovenskej hudobnej kultúry, alebo sa nechať unášať víziami budúceho vývoja hudby? Nové číslo Slovenskej hudby totiž prináša obe tieto polohy. Napokon som sa rozhodla venovať pár myšlienok účasti nových médií na formovaní hudobného vedomia, vkusu, tvorby. Marshall McLuhan, kanadský teoretik médií, literárny kritik, rétor a profesor anglickej literatúry, ktorý položil základy mediálnej teórie, tvrdil, že „... médiá sú tak všadeprítomné vo svojich politických, ekonomických, estetických, psychologických, morálnych, etických a sociálnych dôsledkoch, že žiadnu našu časť nenechávajú nedotknutú, neovplyvnenú, nezmenenú... Akékoľvek pochopenie spoločenských a kultúrnych zmien je nemožné bez znalosti spôsobu, akým médiá fungujú...“ (The Medium is the Message, 1967). V časoch, keď McLuhan formuloval tieto myšlienky, rocková hudba zažívala svoje vrcholné obdobie. McLuhan chcel upozorniť na to, že rozhlasové vlny, televízne obrazovky a ďalšie elektronické zariadenia menia vnímanie reality. Viac než kedykoľvek predtým začali byť médiá účastné na „tvorbe“ hudby, hudobných štýlov a žánrov. Nemožno poprieť, že v 20. storočí za zrýchleným tempom vývoja nových hudobných štýlov, smerov, žánrov (a to nielen v oblasti populárnej hudby) stál technologický vývoj. Pri pohľade do hudobnej histórie vidíme, že v minulosti sa hudba obrodzovala novým štýlom či žánrom vždy v priebehu niekoľkých desaťročí. V 20. storočí sa obrodný proces podstatne zrýchlil. V oblasti populárnej hudby spomeňme len blues, jazz, rock, hip hop a ďalšie nové štýly, ktoré do hudby priniesli nový vietor, novú energiu. Na počiatku digitálneho veku sa však zdalo, akoby sa tento vývoj spomalil. Dôvodom bol enormný nárast nových štýlov, žánrov a subžánrov, avšak zo žiadneho sa nestal taký výrazný mainstreamový žáner, ako tomu bolo napríklad v prípade rocku. Ako píše Ted Gioia: „Keď sa streamovacia platforma Spotify rozhodla definovať všetky hudobné štýly, vyšlo jej 1387 kategórií.“ Stačí si do vyhľadávača Google zadať EDM a (bez nároku na kompletnosť) zistíte, že medzi jej kategórie patrí Breakbeat, Breakbeat Hardcore, Breakcore, Chiptuning, Dance Rock, Digital Hardcore, Disco, Drum and Bass, EMB, Electro, Eurobeat, House, Glitch, Techno a mnohé ďalšie. Často len nepatrná zmena sonoristickej stránky, beatu a pod. prináša novú kategóriu a nový názov, platný pre úzky okruh autorov. V žiadnom období ľudských dejín hudba nebola tak zasiahnutá technologickými a ekonomickými premenami, ako v dnešnej dobe. Tie skrývajú v sebe obrovské nebezpečie pre všetkých, ktorí sa chcú živiť hudbou. Internet síce umožnil umelcom editovanie a distribúciu hudby, cena za tvorbu však výrazne klesla. Príjmy z nahrávok hlboko klesli a zvukové nosiče sa stali pre vydavateľstvá ekonomickou záťažou. Streamovanie a facebookové „lajkovanie“ sa stáva hlavnou, ale redukovanou sociálnou interakciou mládeže s hudbou; mládeže, ktorá sa nechá opájať „čistými“ melódiami (často upravenými cez Auto-Tune) nad repetitívnou rytmickou slučkou. Z melódií vymizli disonancie a tritón, ktorý funkčnej harmónii dodával napätie a život. Novodobí autori populárnej hudby digitálneho veku často siahajú po dokonalých a pravidelných vzorcoch, ktoré im umožňujú vytvoriť uhladenú hudbu. Druhá digitálna revolúcia v hudbe spočíva v tom, že sa takmer v každom rozhodujúcom kroku používa softvér a algoritmus. Umelá inteligencia dnes hudbu komponuje, interpretuje, organizuje, analyzuje jej komerčný potenciál, a napokon samotný produkt predáva spotrebiteľovi. Podarí sa umelej inteligencii skrotiť hudbu do podoby dokonalých a pravidelných vzorcov? Zamyslime sa na chvíľu a zistíme, že akokoľvek pesimistická je táto vízia ovládnutia hudby umelou inteligenciou, nie je to pravdepodobné, pokiaľ ľudský mozog bude fungovať ako doposiaľ. Výskumy dokazujú, že nás vzrušujú tie hudobné prvky, ktoré neočakávame. Nie tie pravidelne sa opakujúce a očakávané. Významnú rolu v hudbe hrajú emócie, osobnosť i zámerná subverzia, ktoré prežívajú aj v tom najkontrolovateľnejšom prostredí a keď dostanú možnosť, vždy sa prejavia. Hudba je totiž v živote človeka činiteľom zmeny, transformácie aj očarenia. Milí čitatelia, teší nás, že na stránkach tretieho čísla 51. ročníka môžeme prostredníctvom štúdie Juraja Ruttkaya na jednej strane načrieť do regionálnej histórie slovenskej hudby a predstaviť vám osobnosť i myšlienky klaviristky Jely Meveckej-Hodžovej (Jela Medvecká-Hodžová v slovenských kritikách a ženevskej korešpondencii s Annou Kafendovou-Zochovou). Súčasne tu uvádzame štúdie mladých autorov, ktorí sa venovali rôznym témam z oblasti populárnej hudby a priniesli na naše stránky málo pertraktované témy: – Matej Buček – Porovnávacia analýza vybraných slovenských jazzových albumov – Matúš Piasecký – Glitch Music – Renáta Iršová – Humor, irónia, paródia a mimohudobné prvky v tvorbe Dana Heribana Dúfam, milí čitatelia, že vás naše dnešné témy zaujmú a že sa do nich ponoríte s takým zaujatím, s akým sme ich pre vás pripravili. Prajem vám inšpirujúce chvíle so Slovenskou hudbou. Alena Čierna